Nebuďme ľahostajní

Autor: Občianske združenie Priama demokracia | 18.2.2016 o 13:37 | Karma článku: 5,07 | Prečítané:  318x

Možno si ešte aj vy pamätáte na takéto a podobné heslá z nie tak dávnej minulosti, z režimu, ktorý niektorí ospevujú, iní zatracujú. 

Dnes po vyše 25 rokoch slobody a demokracie, alebo skôr tzv. slobody a demokracie, ktoré prišli ako vzor z "vyspelého" západu, často zisťujeme, že sme klamaní a sklamaní na každom kroku.

Kam sa podel náš pud sebazáchovy, že sme schopní iba nemo prihliadať na rozkrádanie našej krajiny, na ničenie morálnych hodnôt, ktoré síce v sebe máme, ibaže kdesi dobre ukryté? Ako uplatniť to, čo je uvedené v texte na obrázku, ale čo sme skutočne nikdy nemali?

Jediným nástrojom, cez ktorý môžeme realizovať toto heslo, je funkčné REFERENDUM.

Článok 2 Ústavy SR hovorí jasne a zrozumiteľne:

Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

Myslíte si, že sme schopní naplniť svojim vedomým konaním obsah tohto článku? Ako sa môžeme dopracovať k tomu, aby sme začali aktívne riešiť veci verejné a reálne zmenili to, čo chceme?

Po búrlivých protestoch Gorila v roku 2012 som sa tiež rozhodla, že chcem pochopiť ako funguje náš politický systém a pridala som sa k hŕstke ľudí, ktorí založili malé nenápadné občianske združenie. Mala som veľké očakávania, že spolu zmeníme zabehané koľaje politiky na Slovensku. Po istom čase som však vytriezvela.

Prečo? Očakávala som, že podobne ako som ja nespokojná so stavom krajiny, sú aj iní ľudia (veď aj sú) a pridajú sa napríklad k podpore najdlhšie trvajúceho protestu na Slovensku “OCCUPY GP”. Aj keď sa tak nestalo, pre mňa to bola škola života na ulici. Pochopila som, ako (ne)funguje generálna prokuratúra, súdy, ako nás politici dennodenne klamú, ako polícia zametá kauzy pod koberec, ako “našim” voleným zástupcom úprimne nezáleží na ľudských životoch - česť výnimkám – ako im v tom pomáhajú médiá, ako sa ničíme navzájom v nezmyselných vojnách slova.

Jaroslav Dušek v audionahrávke knihy Dona Miguela Ruiza “Štyri dohody” hovorí: ”Slovo má obrovskú moc...”. Jediné vyrieknuté slovo nás dokáže presvedčiť, že napríklad nevieme spievať a my mu uveríme. A potom si celý život myslíme, že to tak naozaj je. Slovo dokáže čarovať a vyčariť v nás zmes emócií, ktoré nás môžu dostať presne tam, kam nás ktosi potrebuje mať. Slovo nás môže zničiť, ale aj prebudiť a otvoriť nám iný rozmer vnímania.

Trvalo mi istý čas, pokiaľ som sa naučila nedať sa vťahovať do nezmyselných debát na sociálnych sieťach. Jeden mladý muž však napísal: “Najdôležitejšie je nemať strach, necítiť nenávisť a konať s rozvahou.” Konať.

Blížia sa voľby, kde o ich pravidlách rozhodol ktosi iný bez nášho súhlasu. Ak hrávate šach, viete, že dobrý hráč musí predvídať kroky súpera. V tejto hre na voľby sa však zdá, že ťaháme za kratší koniec, no záleží na tom, aké kritériá na posúdenie hráčov si nastavíme my sami.

Viete čoho sa najviac obáva politik opojený mocou? Nepredvídateľného občana.

Nech sú tieto voľby prekvapením pre všetkých ...

 

 

 

 

 

 

 

 

                                                                                                 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?